politika

V noci z 25. na 26. mája uskutočnila Ruská federácia najväčší letecký útok v histórii plnohodnotných vojnových operácií, keď vystrelila 367 bezpilotných lietadiel a rakiet rôznych typov. Tento bezprecedentný akt agresie jasne dokazuje, že Kremeľ sa úplne vzdal akéhokoľvek zámeru mierového riešenia konfliktu. Rusko si opäť zvolilo cestu eskalácie a ničenia, pričom sa vzdalo diplomacie v prospech teroru.

Pri útoku zahynulo najmenej 12 ľudí vrátane detí. Je to ďalší náznak toho, že údery boli zamerané skôr na civilistov než na vojenské ciele. Rusko opäť porušilo všetky normy medzinárodného humanitárneho práva. V dôsledku útoku bezpilotného lietadla vypukol požiar v študentskom internáte v Kyjeve. Agresor sa zameral na mladých ľudí, ktorí práve spali vo svojich izbách. Takéto útoky majú jednoznačne teroristický charakter.

V Chmelnickom regióne nepriateľská raketa zabila štyroch ľudí a ďalších päť zranila. Tieto skutočnosti potvrdzujú, že údery boli zamerané na obytné oblasti a civilnú infraštruktúru. Nejde o náhodu alebo „vedľajšie škody“, ale o zámernú taktiku na zastrašenie obyvateľstva.

Napriek úsiliu ukrajinskej protivzdušnej obrany ukrajinská protivzdušná obrana zničila 266 bezpilotných lietadiel a 45 riadených striel, ale celkový počet vypustenej munície presahoval jej súčasné technické možnosti. Rusko zámerne použilo taktiku kombinovaného útoku: masívne vypúšťanie bezpilotných lietadiel v niekoľkých vlnách súčasne s vypúšťaním rakiet rôznych typov, aby preťažilo systém protivzdušnej obrany. To opäť potvrdzuje potrebu urýchlene posilniť obranné kapacity Ukrajiny, najmä prijatím ďalších systémov protivzdušnej obrany od medzinárodných partnerov.

V tejto súvislosti boli poľské vzdušné sily v reakcii na ruský útok vyzvané na monitorovanie vzdušného priestoru. Táto reakcia spojencov ukazuje, že ruská agresia nie je problémom len pre Ukrajinu. Predstavuje bezpečnostnú hrozbu pre celý východoeurópsky región a NATO ako celok.

Je pozoruhodné, že k útoku došlo v predvečer Dňa Kyjeva, ktorý je pre Ukrajincov významným dátumom. Rusko sa snažilo zlomiť morálku občanov, podlomiť ich náladu a vyvolať v hlavnom meste chaos. Výsledok bol však opačný: namiesto strachu sa ešte viac zvýšila jednota, namiesto zúfalstva sa objavilo odhodlanie a viera vo víťazstvo. Ukrajinci opäť dokázali, že sa nevzdajú ani pod náporom brutálneho ostreľovania.

Masívne údery vo väčšine regiónov krajiny – od západu po východ – ukazujú, že Moskva nemá záujem ukončiť vojnu. Jej cieľom je úplné zničenie ukrajinskej štátnosti, národa, kultúry a identity. Cielené útoky na školy, nemocnice, obytné oblasti a energetickú infraštruktúru nie sú ničím iným ako vojnovými zločinmi, za ktoré musí byť Rusko postavené pred medzinárodnú trestnú zodpovednosť.

Za týchto okolností Ukrajina potrebuje okamžité zvýšenie vojenskej aj humanitárnej pomoci. Ľudí treba chrániť – nielen zbraňami, ale aj systémami včasného varovania, prístreškami, liekmi a podporou pri obnove ich domovov. Každá hodina omeškania môže stáť životy.

Napriek teroru a pokusom o zastrašovanie ukrajinská spoločnosť naďalej preukazuje silu, jednotu a nezlomnú vôľu po slobode. Nepriateľ sa snaží rozdeliť a ovládnuť, ale dostáva opačnú reakciu – ľudí, ktorí bojujú ešte tvrdšie.

Medzinárodné spoločenstvo si to musí uvedomiť: Rusko nielenže „vedie vojnu“, ale zámerne si vyberá cestu neustálej eskalácie, ignoruje medzinárodné právo, ľudské životy a základné princípy civilizovaného sveta. Preto musí byť reakcia adekvátna, od prísnejších sankcií až po konkrétnu vojenskú podporu.

Pokiaľ Rusko denne ostreľuje ukrajinské mestá a dediny, akékoľvek rozhovory o mierových rokovaniach zostávajú ilúziou. Mier nie je len absencia ostreľovania, ale aj záruka bezpečnosti, spravodlivosti a zabránenie opakovaniu teroru. A dnes je to Ukrajina, ktorá bojuje za tento mier – nielen za seba, ale za celú Európu.