politika

Pred komunálnymi a krajskými voľbami, ktoré sa na Slovensku uskutočnia 24. októbra 2026, sa čoraz viac pozornosti sústreďuje aj na možný vplyv Ruska na slovenský informačný priestor. Nejde pritom nevyhnutne o priamu podporu konkrétnych kandidátov. Väčším rizikom môže byť vytváranie prostredia, v ktorom sa oslabuje dôvera v EÚ a NATO, spochybňuje pomoc Ukrajine, kritizujú sankcie voči Rusku a prehlbujú rozdiely v slovenskej spoločnosti.

Rozdelenie spoločnosti v otázke Ruska a Ukrajiny je pritom výrazné. Podľa údajov Gallupu medzi voličmi Smeru-SD 38 percent pozitívne hodnotí ruské vedenie, zatiaľ čo ukrajinské vedenie 14 percent. Medzi podporovateľmi Progresívneho Slovenska je pomer opačný – 45 percent pozitívne hodnotí vedenie Ukrajiny a iba 3 percentá vedenie Ruska. Postoj k Moskve a Kyjevu sa tak stal jedným z výrazných politických deliacich prvkov.

Práve na tieto rozdiely môžu nadväzovať naratívy o „zaťahovaní Slovenska do vojny“, škodlivosti protiruských sankcií, údajnom diktáte Bruselu či potrebe „pragmatických vzťahov“ s Moskvou. Súčasťou takéhoto diskurzu môžu byť aj reálne problémy, ktoré trápia občanov – ceny, energetika, migrácia, zdravotníctvo alebo korupcia. Ich prepájanie s EÚ, NATO alebo podporou Ukrajiny môže následne posilňovať nedôveru voči domácim aj európskym inštitúciám.

Citlivou oblasťou je aj dôvera vo voľby samotné. Tvrdenia o údajnej manipulácii hlasovania, pripravovaných volebných podvodoch či politickom ovplyvňovaní volebných orgánov môžu spochybniť legitimitu výsledkov ešte pred otvorením volebných miestností. Cieľom takýchto informačných kampaní pritom nemusí byť podpora konkrétnej strany. Stačí oslabiť presvedčenie, že voľby sú férovým a dôveryhodným spôsobom rozhodovania občanov.

Pozornosť si zaslúžia aj kontakty slovenských politikov s predstaviteľmi Ruska. Samotné stretnutie alebo politický kontakt s Moskvou nie sú dôkazom zahraničného vplyvu. Ak však chýba transparentnosť, vysvetlenie obsahu rokovaní alebo sa politické posolstvá dlhodobo prekrývajú s ruskými naratívmi, stávajú sa legitímnym predmetom verejnej kontroly a novinárskeho záujmu.

Podobná opatrnosť je potrebná pri tvrdeniach o financovaní slovenských politikov alebo politických aktivít z Ruska. Proruská rétorika sama osebe nie je dôkazom finančných väzieb na Moskvu. Takéto tvrdenia musia byť podložené dokumentmi, finančnými záznamami alebo výsledkami oficiálneho vyšetrovania. Transparentné financovanie politiky, kontrola zahraničných väzieb a nezávislá žurnalistika preto zostávajú základnými nástrojmi pri odhaľovaní prípadného zahraničného zasahovania.

Významnú úlohu môže v predvolebnej debate zohrávať aj energetika. Cena ruského plynu a otázka jeho ďalšieho využívania môžu byť prezentované ako argument v prospech zachovania ekonomických vzťahov s Moskvou. Európska únia však prijala postupný zákaz dovozu ruského plynu. Pre Slovensko to znamená potrebu riešiť nielen cenu energií, ale aj otázku diverzifikácie dodávok a dlhodobej energetickej bezpečnosti.

Dôležité pritom je, že ruský informačný vplyv nemusí byť vždy viditeľný v podobe priamej koordinácie z Ruska. Narativ, ktorý sa pôvodne objaví v ruských médiách alebo na proruských platformách, môžu následne preberať domáci politici, influenceri, blogeri či používatelia sociálnych sietí. Každý z nich pritom môže sledovať vlastné politické alebo volebné záujmy. Vonkajší vplyv sa tak môže postupne stať súčasťou domácej politickej súťaže.

Pred voľbami 24. októbra preto nebude rozhodujúce iba to, kto získa mandáty v mestách a samosprávnych krajoch. Rovnako dôležité bude, či si občania zachovajú dôveru vo volebný proces a schopnosť rozlišovať medzi overenými informáciami, politickými tvrdeniami a neoverenými naratívmi. Práve transparentnosť, dostupnosť dôveryhodných informácií a otvorená verejná kontrola zostávajú najdôležitejšími nástrojmi na obmedzenie priestoru pre zahraničné zasahovanie do demokratickej súťaže.