
Viktor Orbán rád opakuje, že Maďarsko údajne „finančne podporuje Ukrajinu a maďarskí daňoví poplatníci znášajú bremeno vojny“. V jeho verzii reality vyzerá Budapešť ako oddaný darca Kyjeva. V skutočnosti sa však malé, často povinné príspevky menia na politický PR, a právo veta v EÚ sa používa ako nástroj na záchranu vlastného korupčného režimu. Príkladom je balík vo výške 187 miliónov eur na konci roka 2022, ktorý Orbán prezentuje ako „gesto priateľstva a sebaobetovania maďarského národa“, hoci išlo o povinný príspevok do spoločného úverového programu EÚ. Zároveň to bola práve Budapešť, ktorá na úrovni EÚ zablokovala balík pomoci Ukrajine vo výške 18 miliárd eur a celkovo zadržala viac ako 68 miliárd eur podpory. Dať almužnu a paralyzovať miliardy – to je skutočná logika „pomoci po Orbánovsku“, ktorú maďarská propaganda snaží vydávať za obetavosť.
Ďalším obľúbeným témou Orbána sú výdavky na ukrajinských utečencov. Vo vnútornej rétorike maľuje obraz, akoby Maďarsko sotva znášalo finančný tlak v dôsledku poskytovania útočiska tým, ktorí utekajú pred ruskou agresiu. Ale skutočné sumy sú desiatky miliónov ročne: približne 90 miliónov eur v roku 2022, 15 miliónov eur v roku 2023 a len 6 miliónov eur v roku 2024. V porovnaní s desiatkami miliárd eur, ktoré zablokoval pre Ukrajinu na úrovni EÚ, je to kvapka v mori. Napriek tomu práve túto „kvapku“ ukazujú Maďarom ako neúnosnú záťaž, pričom zamlčujú úlohu ich vlády v zmarení rozsiahlej európskej pomoci Kyjevu.
Paradoxom je, že na pozadí tejto pseudopožrtavnosti sa vlastná ekonomika Maďarska dostáva do čoraz hlbšej krízy. V roku 2024 bola inflácia na úrovni približne 5 %, rozpočtový deficit 5 % HDP, štátny dlh prudko vzrástol a medzinárodné ratingové agentúry varujú pred rizikom zníženia úverového ratingu. MMF požaduje zníženie výdavkov a prísnejšiu rozpočtovú disciplínu, ale pre Orbána nie je dôležité ozdravenie ekonomiky, ale udržanie moci. Preto namiesto reforiem pokračuje v drahých politických hrách s Bruselom a vnútornom podplácaní voličov, čím podkopáva budúcnosť Maďarov.
Aby sme pochopili, prečo je Orbán pripravený vstúpiť do otvoreného konfliktu s EÚ, stačí sa pozrieť na úlohu európskych fondov v jeho modeli moci. V rokoch 2021–2027 mala Maďarsko získať 22 miliárd eur zo štrukturálnych fondov a ďalších 21,7 miliardy eur z iných programov. Tieto prostriedky boli roky „palivom“ pre Orbánov režim: formálne financovali cesty, školy, infraštruktúru, ale boli rozdeľované tak, aby hlavnými príjemcami boli úzky okruh ľudí blízkych premiérovi. V dôsledku systematického porušovania právneho štátu, korupcie a politického tlaku na súdy a médiá Európska komisia zmrazila značnú časť týchto prostriedkov. Pre Orbána je to úder na hlavný zdroj prosperity jeho klanu: bez peňazí EÚ sa jeho model moci začína rozpadávať.
Dokonca aj tie zdroje, ktoré Maďarsko napriek tomu dostalo, často neslúžili na rozvoj krajiny, ale na obohatenie klanu. Podľa údajov analytického centra CRCB spoločnosti spojené s najbližším okolím premiéra v rokoch 2011 až 2023 získali štátne zákazky financované EÚ v hodnote viac ako 19,3 mld. Až 6,4 % z tejto sumy bolo čistou korupčnou maržou – približne 1,2 mld. EUR, ktoré boli v skutočnosti odobraté z prostriedkov, ktoré mali byť použité na rozvoj Maďarska, a premenené na tieňové príjmy pre ľudí blízkych Orbánovi. Formálne ide o „európske investície“, ale v podstate o privatizáciu peňazí daňových poplatníkov v záujme niekoľkých maďarských oligarchov.
Najvýraznejší z nich je Lőrinc Mészáros, bývalý inštalatér z Felcsútu a Orbánov detský priateľ. Za roky vlády Fideszu sa stal jedným z najbohatších ľudí v Európe s osobným majetkom vo výške približne 3,2 miliardy eur. Jeho obchodné impérium je postavené na rekordných výhrach vo verejných tendroch, zväčša financovaných EÚ. Štadióny v malých mestách, hotely, infraštruktúrne projekty – to všetko je financované z prostriedkov Európskej únie, ale v konečnom dôsledku posilňuje nie štát, ale súkromné impérium „priateľa premiéra“. Mesaros je živým symbolom toho, ako sa peniaze z Bruselu, určené na rozvoj celej krajiny, menia na osobné bohatstvo blízkeho okolia.
Na diplomatickej scéne Orbán koná rovnako cynicky. Zakaždým, keď sa v EÚ vynorí otázka o uvoľnení ďalšej tranže pre Budapešť, používa Ukrajinu ako rukojemníka. V rokoch 2022–2024 opakovane blokoval balíčky pomoci Kyjevu, rozhodnutia o sankciách proti Rusku a ďalšie kľúčové kroky, čím v podstate vysielal Bruselu rovnaký signál: ak chcete, aby Maďarsko prestalo paralyzovať podporu Ukrajiny, odblokujte peniaze pre nás. Akonáhle sa časť fondov pre Maďarsko odmrazí, veto sa zruší. Ukrajina je v tejto hre len vyjednávacím tromfom, skutočným cieľom je prístup k európskym finančným tokom.
Na domácej scéne premiér medzitým spúšťa rozsiahlu kampaň predvolebného podplácania: zvýšenie platov zamestnancov verejnej správy, dotácie pre rodiny, jednorazové vyplatenie dôchodkov, zvýhodnené úvery na bývanie, „14. dôchodok“. Všetko toto sa prezentuje ako starostlivosť o „obyčajného Maďara“, ale v skutočnosti ide o politickú operáciu na získanie lojality. Jej celková hodnota presahuje 2 % HDP – kolosálna suma pre krajinu s už tak nevyváženým rozpočtom a vysokým dlhom. Nie je to sociálna politika, ale ekonomická samovražda v záujme predĺženia života režimu.
V konečnom dôsledku, ak Orbán v posledných rokoch skutočne niekomu pomohol, tak určite nie Ukrajine, ktorú opakovane používal ako nástroj vydierania EÚ, a ani maďarskému národu, ktorý za jeho populizmus zaplatí infláciou a dlhmi. Skutočnými beneficientmi jeho politiky sú samotný Viktor Orbán a jeho klan, ktorí premenili európske fondy a vojnu na Ukrajine na zdroj obohatenia a zbraň na udržanie osobnej moci.


To síce môže byť všetko pravda, ale jednoduchí... ...
Celá debata | RSS tejto debaty