politika

Plnohodnotná invázia Ruska na Ukrajinu odhalila hlavný problém ruskej armády – nikto tu nechce slúžiť dobrovoľne. Nátlak a strach sa stali základom náboru, čo okamžite viedlo k zlyhaniu.

Podľa údajov ruského online vydania Mediazona bolo od začiatku plnohodnotnej vojny otvorených viac ako 20,5 tisíc trestných konaní za odmietnutie slúžiť. Po septembri 2022, keď vláda zvýšila „latku“ trestov za dezerciu, vzdanie sa do zajatia alebo odmietnutie plnenia rozkazov na 10–15 rokov, trestný aparát začal fungovať na plné obrátky. V rozsudkoch z roku 2025 sa už objavujú maximálne tresty. 

Tento trend sa len zhoršuje. Ak v roku 2023 garnizónne súdy dostali 5517 prípadov, v roku 2024 ich bolo už viac ako 10 tisíc. Celkovo najviac prípadov sa týka samovolného opustenia jednotky (18 159), ďalej neposlušnosti (1369) a dezercie (1010). Súdy pracujú ako na bežiacom páse: každý deň vyniesli v priemere 34 rozsudkov za „samovolné opustenie jednotky”. Väčšina z nich je však podmienečná, čo umožňuje rýchlo vrátiť ľudí do služby a poslať ich do nových útokov.

Trestné mechanizmy sa vzťahujú nielen na vojakov, ale aj na ich rodiny. V februári 2024 bol prijatý zákon, ktorý umožňuje konfiškovať majetok na základe viacerých „vojenských“ článkov, vrátane dezercie alebo „diskreditácie armády“. Teraz sa strach zo straty strechy nad hlavou alebo auta stal ďalším nástrojom nátlaku.

Ale ani zastrašovanie nezastaví vlnu útekov. Podľa odhadov Frontelligence Insight bolo ku koncu roka 2024 viac ako 50-tisíc ruských vojakov už označených za „dezertérov“. Projekt „Chcem žiť“ zverejňuje zoznamy s desiatkami tisíc mien, čo potvrdzuje rozsah tohto javu. Ak sa táto dynamika zachová, v roku 2025 môže počet takýchto prípadov dosiahnuť 65-80 tisíc.

Ruskí vojaci hľadajú akékoľvek spôsoby, ako sa vyhnúť frontu: simulujú choroby, podplácajú lekárov, nevracajú sa z dovoleniek, využívajú služobné cesty na útek. V jednotkách sú rozšírené schémy „vykúpenia“ z útočných výpadov alebo rotácií. Už nejde o ojedinelé prípady, ale o masový trend – vojaci radšej riskujú v civilnom živote, ako by mali zaručene zahynúť na „ fronte“.

Hľadanie dezertérov sa väčšinou prenáša na samotné jednotky. Používajú sa dokonca aj drony, aby vystopovali alebo zničili utečencov. Zadržaných vracajú do jednotiek a okamžite ich trestajú: bitím, držaním v „jame“, odopieraním jedla a spánku. Potom nasleduje cesta do „útočných“ rôt, čo je v podstate rozsudok smrti. Aby „potrestali“ ostatných, velitelia ich nútia natočiť video s verejnou ospravedlnením. Existujú zdokumentované prípady zabíjania dezertérov. Často trestajú kolektívne: rušia dovolenky, zakazujú výjazdy, zvyšujú počet bojových výjazdov.

Kremľ sa snaží zmierniť personálnu krízu vytváraním trestných a úderných jednotiek. Vyšetrovanie agentúry Reuters potvrdilo existenciu „Storm-Z“ – formácií z mobilizovaných a bývalých väzňov. Samotní bojovníci sa nazývajú „mäso“, ktoré hádžu do najnebezpečnejších útokov bez prípravy a zabezpečenia. Podľa odhadov Le Monde vo vojne už využili asi 150-tisíc väzňov. To sa odrazilo aj na ruskom zázemí: len v rokoch 2023–2024 sa počet väzňov v kolóniách znížil o 58 tisíc. Návrat „omilostených“ priniesol novú vlnu zločinov: The Washington Post zaznamenal najmenej 754 zabitých alebo zmrzačených civilistov v Rusku rukami „frontových vojakov“. V regiónoch komunity otvorene protestujú proti ich návratu.

Medzinárodné organizácie tiež zaznamenávajú dôsledky. Špeciálni spravodajcovia OSN upozorňujú na prudký nárast násilia v ruských rodinách a komunitách – výsledok návratu odsúdených násilníkov a vrahov, ktorých prepustili na front. Tak namiesto profesionálnej armády Rusko dostalo nekontrolovateľnú masu demoralizovaných vojakov a zločincov. Tí predstavujú hrozbu ako na fronte, tak aj doma. A táto armáda je čoraz nebezpečnejšia nie pre Ukrajinu alebo európskych partnerov, ale pre vlastný národ.