politika

Demokratické štáty čelia prostrediu, v ktorom autoritárske režimy – predovšetkým Rusko, ale aj Čína, Irán a Severná Kórea – rýchlo budujú svoje kapacity a čoraz otvorenejšie sa pripravujú na konfrontáciu so Západom v strednodobom horizonte. Zároveň rastie uvedomenie si, že Európa sa už nemôže úplne spoliehať na USA pri zabezpečovaní bezpečnosti vzdušného priestoru a musí sa naučiť samostatne chrániť mestá, prístavy, energetické objekty a kritickú infraštruktúru.

Ilúzia, že „veľká vojna“ na kontinente po roku 1945 nie je možná, bola zničená vo februári 2022. Zopakovať túto chybu by znamenalo ignorovať lekcie, ktoré sme získali takou cenou. Súčasná vojna vo vzduchu totiž nie je len o leteckých úderoch, ale predovšetkým o masívnych raketových a dronových útokoch, pri ktorých sa súčasne používajú krídlaté a balistické rakety, hypersonické zbrane, roje kamikadze dronov, ako aj kybernetické útoky a pokusy o dezorganizáciu riadiacich systémov. Špionážne škandály a operácie vplyvu len posilňujú tento obraz, ale hlavnou hrozbou je schopnosť nepriateľa zasahovať civilné ciele a kritickú infraštruktúru pomocou vysoko technologických úderov.

V tomto kontexte nadobúda nemecká iniciatíva European Sky Shield Initiative (ESSI) strategický význam. Je to odpoveď na potrebu zachovať suverenitu Európy prostredníctvom vytvorenia viacvrstvového integrovaného systému protivzdušnej obrany/protilietadlovej obrany. Účastnícke štáty spoločne plánujú nákupy, zjednocujú štandardy použitia a integrujú radary a veliteľské stanovištia do jedného riadiaceho okruhu. V perspektíve by sa ESSI mala stať „dáždnikom“ nad kontinentom: každá krajina je zodpovedná za svoju oblasť, ale všetky prvky fungujú ako jeden systém.

Nemecko navrhuje architektúru, ktorá kombinuje IRIS-T (stredný dosah), Patriot (dlhý dosah) a Arrow 3 (strategická protiraketová obrana). V kombinácii s národnými prostriedkami malého dosahu to poskytuje viacúrovňovú obranu proti dronom a raketám, umožňuje vyhnúť sa duplicite, racionalizovať náklady a zvýšiť efektívnosť vďaka spoločnému riadeniu.

Hrozba nie je teoretická. Rusko používa celý spektrum prostriedkov – od „Kindžalov“ po masívne útoky kamikadze dronov. Najpravdepodobnejším rizikom pre Európu zostáva konflikt práve s Ruskom, ktoré už „testuje“ zraniteľnosť protivzdušnej obrany, najmä prostredníctvom incidentov s dronmi na území Poľska a Rumunska. Súbežne s tým Čína zvyšuje svoje vojenské ambície, zatiaľ čo Irán a Severná Kórea dodávajú zbrane agresorom a rozvíjajú svoje vlastné raketové programy. Použitie iránskych dronov a severokórejských rakiet vo vojne proti Ukrajine znamená, že tieto režimy už nepriamo testujú obranyschopnosť európskeho kontinentu.

Úspech ESSI však nezávisí len od techniky. Rozhodujúca je skúsenosť – a práve tu je kľúčovým faktorom Ukrajina. Jej zapojenie do iniciatívy sa javí ako kriticky dôležité: hoci Ukrajina nie je členom EÚ ani NATO, je už integrovaná do západných obranných reťazcov prostredníctvom dodávok systémov protivzdušnej obrany, výmeny spravodajských údajov a logistiky. Neúčasť Ukrajiny v ESSI by znamenala, že najskúsenejší partner v reálnej „vzdušnej vojne“ zostane mimo procesov plánovania a štandardizácie, čo zníži celkovú účinnosť štítu.

Ukrajina je zdrojom jedinečných operačných znalostí. Jej protivzdušná obrana každý deň pracuje v podmienkach masívnych útokov, ktoré sa čo najviac približujú scenárom, s ktorými sa môžu európske hlavné mestá stretnúť v prípade veľkej krízy. Kľúčovým trendom je mimoriadne rýchly „závod v inováciách“ medzi prostriedkami útoku (predovšetkým dronmi) a prostriedkami ochrany (protilietadlová obrana a elektronický boj), kde sa cyklus adaptácie skrátil na týždne alebo mesiace. Ukrajinská skúsenosť dokazuje, že je dôležité nielen mať systémy, ale aj rýchlo aktualizovať softvér, meniť taktiku, testovať nové zachytávače a konfigurácie v boji.

Ukrajina má bezprecedentné znalosti v oblasti boja proti krídlatým raketám, balistike („Kindjal“, „Iskander“) a dronom typu Shahed. Zozbierané údaje o trajektóriách, letových profiloch a „oknách zraniteľnosti“ v reálnych podmienkach môžu tvoriť základ praktík ESSI a pomôcť modernizácii európskych prostriedkov protiraketovej obrany. Nemenej cenná je aj skúsenosť s protidronovou obranou – mobilné palebné skupiny, viacvrstvové línie a použitie elektronického boja na ochranu kritickej infraštruktúry.

Osobitne treba vyzdvihnúť ukrajinskú prax integrácie rôznorodých systémov do jedného celku. Ukrajinské ozbrojené sily už optimalizovali spoločnú prácu sovietskych, nemeckých (IRIS-T) a amerických (Patriot) komplexov pri nedostatku zdrojov a pod neustálym tlakom nepriateľa – to je neoceniteľná lekcia pre ESSI. Rovnako dôležitý je potenciál ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu: počas rokov vojny vznikli desiatky riešení v oblasti boja proti UAV, ktoré boli vytvorené rýchlo a prispôsobené reálnym potrebám. Zapojenie ukrajinských spoločností do spoločných európskych projektov výskumu a vývoja v rámci ESSI pomôže spojiť bojové skúsenosti s priemyselnými možnosťami EÚ a znížiť závislosť od externých dodávateľov.

Zrýchlenie realizácie „európskeho vzdušného štítu“ je teda kriticky dôležitou úlohou pre bezpečnosť kontinentu. Skutočná udržateľnosť tejto iniciatívy však bude dosiahnutá vtedy, keď sa popri technike a rozpočtoch využije hlavný zdroj – praktické bojové skúsenosti. Ukrajina, ktorá odráža masívne vzdušné útoky a pracuje na čele technologickej evolúcie vojny, je schopná stať sa partnerom, ktorého príspevok k vytvoreniu jednotného európskeho kontúru protivzdušnej obrany/protilietadlovej obrany bude rozhodujúci.